Riešenie problémov

Schopnosť riešiť problémy je jedným zo základných prejavov inteligencie.

 Fázy procesu riešenia problémov   v procese riešenia problémov môžeme rozlíšiť množstvo fáz a typických činností. Ďalej sú pre každú fázu typické určité základné charakteristiky. V určitých prípadoch, keď napríklad problém je ľahký alebo daná osoba nedbá o skontrolovanie výsledku, nemusia niektoré z uvedených činností, alebo dokonca fáz vôbec nastať.

·         Fáza objavenia problému   Začiatok procesu je objavenie problému. Môže ju pred danú osobu postaviť niekto iný alebo si ho môže povšimnúť sama. V tejto fáze si človek uvedomuje problém ako určitú príťaž, ktorú treba prekonať. Musí samozrejme existovať príslušná motivácia, ktorá by povzbudzovala k prekonaniu ťažkosti. Inak človek problém automaticky obíde. Ak nie je problém príliš jednoduchý, je v tejto fázy treba určité úsilie k pochopeniu problému.

·         Fáza riešenia problému   v tejto fázy pozorujeme najprv určité prípravné činnosti, ako je napríklad rozbor známych údajov, rozdelenie problémov na niekoľko drobnejších a sformulovanie ďalších, pomocných otázok. Človek si pripomína, čo o danom probléme vie, a v prípade potreby vyhľadáva chýbajúce informácie a pomôcky. Tieto prostriedky patria niekedy k zložitému arzenálu prostriedkov a metód postupu známych v danom obore. Hlavným obsahom tejto fázy je hľadanie riešení, ktoré môžu mať formu praktických, bezprostredných manipulácií, alebo pokusov uskutočňovaných v mysli. Medzi týmito pokusmi zastáva zvláštne miesto na vytváranie tzv. domnienok. Ak prvý pokus nevedie k riešeniu, vytvára si človek ďalšie domnienky a snaží sa o ďalšie pokusy smerujúce k potvrdeniu domnienok alebo snažiace sa o náhodné vyriešenie problémov.

·         Fáza nájdenia riešenia alebo zistenia neúspechu   úsilie je konečne korunované úspechom, ktorý znamená odstránenie problémov a vyvoláva pocit spokojnosti. Niekedy sa po sérii činností smerujúcich k vyriešeniu problému objaví správny nápad úplne náhle, doslova vo forme osvietenia. V prípade neúspechu a zanechania ďalších pokusov vznikajú nepríjemné pocity, ktoré majú vplyv na ďalšiu činnosť danej osoby.

·         Fáza konečnej kontroly a poslednej úpravy riešenia   obvyklú kontrolu vznikajúcich domnienok počítame do druhej fáze, fáze riešenia problému. Štvrtá fáza zahrňuje naproti tomu činnosť smerujúcu k dodatočnému preskúšaniu správnosti riešenia alebo k jeho dokončeniu v podrobnostiach. Posledná úprava riešenia problému závisí na druhu problému, na podmienkach, za ktorých k riešeniu dochádza, a taktiež záleží na osobných vlastnostiach daného človeka. Tieto vlastnosti sa prejavujú už v tej fázy, keď sa človek s problémom prvýkrát stretne.

Umenie využívať informácie a doplňovať ich   jedným z predpokladov správneho riešenia problémov je prejavovanie dostatočnej intenzity a účelnej poznávacej aktivity vo fáze, keď sa zoznamujeme s úlohou. Často vyplývajú chyby a problémy proste z toho, že človek zvyknutý na nedbalú prácu sa príliš nenamáha, aby dobre poznal podmienky úlohy. Môže sa to zdať divné, ale je fakt, že schopní žiaci vynakladajú na pochopenie matematickej úlohy často väčšie úsilie ako žiaci neschopní. Ako vyplýva z mnohých štúdií čítajú mnohí slabí žiaci tieto úlohy nepozorne, iba jedenkrát, a niektorí si nepovšimnú ani čiarok vo vete, čo niekedy vedie k nezrozumiteľnosti úlohy. Často ešte poriadne nevedia o čo ide a začnú skúšať počítať úlohy doslova naslepo. Naproti tomu pre schopných žiakov je typické, že čítajú text niekoľkokrát za sebou a zamýšľajú sa nad každým slovom a nad každým číselným údajom. Starostlivo sa zoznámiť s údajmi samozrejme nie je to isté ako ich správne využiť. Je známe, že čím viac informácií o určitom probléme máme k dispozícii, o to ľahšie ho môžme vyriešiť. Preto umenie myslieť záleží okrem iného od schopnosti riešiť úlohy i vtedy, ak máme po ruke malý počet informácií. Škola navyká žiakov skôr na zjednodušené úlohy, pri ktorých nielenže dostávame správne a bezo zvyšku formulované úlohy, ale i všetky potrebné údaje. V živote však často narazíme na situácie, kedy buď je problém stavaný nesprávne, alebo je ešte len treba získať potrebné   údaje. Iným aspektom schopnosti správne využívať informácie je nutnosť uvedomiť si, že konečné informácie nemusia byť vždy pravdivé. K nesprávnym informáciám sa potom pridajú omyly, neschopnosť, subjektivizmus, technické nedostatky a i. Preto kritickosť k výstupným údajom a voči informáciám z druhej ruky tvorí jedno z kritérií schopnosti využívať nazhromaždené poznatky.

Hlavné myšlienkové činnosti pri procese riešenia   proces riešenia prebieha rôznym spôsobom v závislosti na druhu zložitosti úlohy. Tieto spôsoby majú bohatú stupnicu odtieňov, keď na jednej strane sú chaotické pokusy podnikané bez pochopenia úlohy a na druhej strane plánovitý prístup riadenia premyslenými domnienkami, ktoré sústavne znižujú okruh hľadania. Každé riešenie sa skladá z menšej alebo väčšej série činností, ktoré môžu mať formu manipulácií a pokusov uskutočňovaných priamo s predmetmi, alebo formou myšlienkových pochodov závisiacich na operovaní predstavami predmetu , symbolmi a pojmami. Hlavné myšlienkové pochody, ktoré sú na sebe vzájomne závislé a prelínajú sa:

·         Analýza alebo rozbor je delenie zložitého celku na jednotlivé časti a rozlišovanie jednotlivých vlastností. Predmetom analýzy môže byť ako bezprostredne pozorovaná skutočnosť, tak i odťažitý problém. Jednou z foriem, ktorá sa vyskytuje v procese myslenia pojmami, je oddeľovanie určitého rysu zložitého celku prebiehajúceho v mysli, pričom ostatné rysy sú ponechané stranou

·         Syntéza   alebo spojovanie jednotlivých častí a vlastností do určitých celkov, prebiehajúce v mysli. Syntéza je protikladom analýzy.

Ako správne zamerať naše úsilie pri riešení problému    ak máme nejaký problém, musíme mať určité skúsenosti – okrem iného vo forme informácií a schém myslenia a jednania. Stáva sa však, že aj napriek starostlivej príprave nie je človek schopný rozriešiť problém, ktorý sa mu postaví do cesty. Nestačí mať totiž len skúsenosti, zvlášť dôležitým činiteľom je nájdenie správneho smeru riešenia. Keby sme chceli použiť zjednodušenú analógiu, mohli by sme povedať, že tak ako sa pri hľadaní strateného predmetu niekedy vzďaľujeme od správneho miesta a nehľadáme tam, kde by ho bolo možné nájsť, tak pri riešení problémov sa niekedy uberáme smerom, ktorý nás nemôže priviesť k cieľu. Voľba správneho alebo chybného smeru riešenia naskrze nie je náhodná, ale je definovaná radom činiteľov, ktorí môžeme niekedy ľahko, niekedy ťažšie určiť.

Kladné a záporné pôsobenie návyku pri riešení problémov  riešenie úloh nám prináša nielen znalosti a metódy vhodné na riešenie iných problémov, ale opakovaním podobných úloh sa vytvárajú aj isté návyky. Návyk je schopnosť reagovať na určitý typ podnetu určitým spôsobom. Ak teda človek rieši už po tisíci raz rovnaký matematický príklad, netreba nad ním uvažovať, ale mechanicky, na základe vypestovaného návyku dôjsť k záveru. Návyk prináša teda do procesu riešenia problému prvok automatizmu, ktorý zrýchľuje prácu a znižuje mieru úsilia, ktorú potrebujeme pri riešení. Má však tiež zápornú stránku. Môže viesť k tomu, že sa používa rovnaký vzor aj v prípade, kedy by bolo možné vyriešiť problém iným, značne jednoduchším spôsobom. Ak napríklad niekto určitú dobu delí niekoľkomiestne čísla písomne, potom sa môže stať, že ak narazí na dve zaokrúhlené čísla, ktoré je možné vydeliť ľahko aj spamäti, ale podľahne tendencii napísať ich napriek tomu na papier a deliť ich obvyklým spôsobom. Značne horšia je však situácia, ak sa pod vplyvom návyku snažíme použiť tento vzor na vyriešenie úlohy, ktorá vyžaduje úplne iný spôsob riešenia. Potom to môže smerovať k chybám alebo môže byť riešenie úlohy značne sťažené. V situáciách v ktorých využívame presne vymedzené vzory, je ľahké zistiť, čo je príčinou problémov alebo chýb. Pri riešení nového problému podliehame niekedy vplyvu takých návykov, ktoré až neobyčajne sťažujú, alebo znemožňujú nájsť riešenie a zároveň nemajú formu presne vymedzeného vzoru. Tieto návyky si však často ani neuvedomujeme. Tu sú niektoré návyky, ktoré nás môžu presvedčiť o ich existencii.

·         1. Úloha máme náhrdelník zložený z bielych a čiernych korálok, ktoré sa striedajú. Striedanie je na jednom mieste porušené tým, že sú vedľa seba čierne korálky. Za úlohu máme odstrániť túto nepravidelnosť, aby striedanie bolo úplne pravidelné. Nesmieme však ani rozviazať alebo prestrihnúť niť, ani premaľovať korálky.

·         2. Úloha máme štyri body zostavené do štvorca. Všetkými týmito bodmi máme viesť tri rovné čiary, pričom nesmieme zdvihnúť ceruzku z papieru a musíme sa vrátiť do pôvodného bodu. Nesmieme sa vracať po čiare, ktorú sme už nakreslili.

Prečo riešenie podobných úloh naráža obvykle na veľké problémy a prečo vyriešenie sa zdá potom veľmi ľahké? Ako by sme napríklad riešili úlohu 2. Tu je desať náčrtov, ktoré za desať minút nakreslila študentka, ktorá úlohu nevyriešila:

Čoho si hneď povšimneme u týchto náčrtov, ktoré i u iných osôb vyzerajú zväčša podobne? Priamo bije do očí, že sa niekoľkokrát opakujú rovnaké náčrty. Kreslené čiary nikdy neprekračujú hranice štvorca označeného štyrmi vstupnými bodmi, ktoré treba spojiť.

Nie je teda nič divné na tom, že snaha nepriniesla výsledok, pretože riešenie je možné iba vtedy, ak opustíme štvorec a opíšeme nad štyrmi bodmi trojuholník. Keď osobám, ktoré si márne lámali hlavu nad touto úlohou, ukážu správnu odpoveď je často počuť námietku, že nevedeli, že je možné vychádzať za hranice štvorca. Príčinou týchto problémov je bezpochybne zvyk spojovať body najkratšou cestou a začínať čiaru práve v danom bode. Každý, kto sa samostatne snažil vyriešiť uvedené úlohy, ľahko pochopí, že k riešeniu nového problému často pristupujeme – bez toho, že by sme si to uvedomili – s nejakým ďalším predpokladom alebo navyknutým stereotypom. Tým si zvolíme nesprávny smer a neobyčajne si sťažíme možnosť správneho riešenia. Osoby, ktoré uskutočňujú prvú úlohy často neprídu na to korále rozbiť, a to len preto lebo v podobných situáciách nie sme na takéto riešenie zvyknutý.

Riešenie problémov a city   problémy nerieši izolovaný intelekt, ale živý človek, ktorý podlieha vo svojej činnosti početným motívom a citom. Ich vplyv môže byť ako záporný, tak aj kladný. Iba človek, poháňaný nejakou snahou po poznaní alebo umeleckým úsilím, ctižiadosťou alebo túžbou po zisku dokáže plne aktivizovať mozog, vytrvať v premáhaní všetkých ťažkostí a vyriešiť i tie najťažšie problémy. Tieto činitele sa nevyznačujú len kladnou hnacou silou, ale skrývajú tiež početné nebezpečia. Je známe, že pod vplyvom citov sme schopní bez akýchkoľvek racionálnych dôvodov uznať za pravdu to, čo si neprajeme alebo čoho sa bojíme. Stávame sa menej kritickými voči posudzovaniu blízkych osôb a máme predsudky, pokiaľ ide o posudzovanie nepriateľmi. Ako láska, tak aj nenávisť môžu človeka zaslepiť a diktovať mu úplne nesprávne posudky a rozhodnutia.

Dnes bol spustený náš nový blog. Prosím sledujte ho, budeme sa snažiť prinášať vždy aktuálne informácie. Čítať správy tohto blogu je možné aj cez RSS kanál.